Kostol sv. Žigmunda

Kostol v Grinave  bol postavený na mieste staršieho románskeho kostola, ktorý sa ako farský uvádza v súpise farností bratislavského prepoštstva v r. 1390.

 

Začiatkom XIV. Stor. bol postavený farský kostol ku cti sv. Žigmunda, Kráľa burgundského: svätyňa hlavná kost. loď a veža. Prístavba bočnej (ľavej) lode je z konca XIV. Stor., čím vzniklo dvojlodie.

 

Fasáda kostola je hladká, s 11 opornými piliermi. Na svätyni sú aj pôvodné gotické okná, podobne aj na bočnej lodi, podoby románskych okien vidieť na južnej stene a na veži. Na západnej stene bočnej lode je zachovalý gotický portál (zamurovaný).

 

Nadstavená veža je predstavená k hl. lodi. Má jedno pole krížovej klenby. Strecha kostola je sedlová, zastrešenie veže v podobe nižšieho a rozšíreného ihlanca.

Okolo kostola je bývalý kamenný obranný múr.

 

Svätyňa trojbokého záveru má gotickú rebrovú klenbu o dvoch poliach, s kamennými svorníkmi. Rebrá končia na stenách konzolami.

 

Hlavný oltár je drevený, neogotický (Jozef Selmacht, Hlohovec, 1910), uprostred je socha sv. Žigmunda.

 

Pri päte triumf. oblúka je vpravo neogotický oltár so sochou Božského Srdca J., vľavo kríž (XIX. st., renov. 1938) a kamenná krstiteľnica.

 

Zaklenutie hlavnej lode je z konca XVI. Storočia.

 

Bočná kost. loď má dve polia gotickej krížovej klenby s kamennými svorníkmi. V tejto lodi je oltár sv. Jozefa s plastikami sv. Šebastiána (XVIII. St.) a sv. Antona Pad. Na stene je drevená plastika sv. Anny s P. Máriou z pol. XVIII. St. (renov. 1942).

 

Pod chórom soška Umučeného P. Ježiša. Na stenách sú rozmiestnené štácie krížovej cesty.

 

Uprostred oboch lodí je masívny stĺp, na ktorý dosadá klenba.

 

Chór kostola prechádza cez obe lode, stavaný na masívnych stĺpoch, ktoré sa hore spájajú vytvárajúc klenbu o dvoch užších a troch širších poliach. Dnešná podoba chóru je z XIX. storočia.

 

Sakristia (XIX. st.) je pristavená ku svätyni.

 

Na južnej stene hlavnej lode je vchod z r. 1600 s pristavenou predsieňou. V predsieni je kamenná baroková plastika sv. Floriána (XVIII. Stor.).

 

Výmaľba kostola je z r. 1956 (A. Barta, Pezinok).

 

Kostol je peknou stredovekou architektúrou s mnohými architektonickými a výtvarnými hodnotami.

 

Myslenice sú v listinách od r. 1390 (Grenaw), keď patrili svätojurským zemepánom. V r. 1412 Grunaw, v r. 1421 Grywenaw, v r. 1470 Grynaw. Od r. 1712 mestečko (oppidum) s jarmokmi. Od r. 1947 Myslenice, v 1975 pričlenené k Pezinku. Dnes Grinava.

 

Fara jestvovala pred r. 1390. V r. 1611-47 a 1705-09 kostol mali nekatolíci. V r. 1710-14 spravovali farnosť piaristi zo sv. Jura, v r. 1741-51 administrovali pezinskí farári. Filiálkou je Limbach

 

Prvého farára menom poznáme až z r. 1561: František.

 

Na obecnej pečiatke z roku 1713 je v kruhu strapec hrozna s lístkami, okolo text. SIGILLVM DES MARCKS GRINAW.